Môj rodný kraj je Za Potôčkom (Piesok). Z okna nášho domu som sa dívala na Diel, pod ktorým stojí elektrická centrála. Stará mama mala na oknách firhangy (záclony) a v kasni (v skrini) a šuplódni (šuplíku) zase háby (šatstvo). To sa vtedy pigľovalo (žehlilo) pigľajzňou (žehličkou) na uhlie. V posteli bol strožliak (matrac zo slamy) a v štelázni (skrinka s policami) boli hrnčeky... Na dereši (lavica) sedával starý otec, ktorý predtým robieval vartáša – strážil v noci. V špajzy boli vahančoky... a vôňa po slanine a kyslastom chlebe. V pivnici bol cárok na zemiaky, na pôjde štok (delená drevená truhlica) a v ňom bola múka, soľ, cukor.
Do štoku sa nakúpilo, keď bol ľvon (plat), v konzume. Ráno rozvoniavala káva melta.
Na Príslope rástli jahody a za záhradami na lúkach plných kvetov sme jedávali štiav. V stajni boli kozy, ovce, na dvore grant (betónová nádrž na vodu), v humne veľká mláťačka – chodili k nám mlátiť aj zo Starej Valaskej. Na zákrutu pod Dielom, smer Bystrá prišli každé leto kočovní halickí cigáni.
Do škôlky a školy som chodila po ceste medzi Bystriankou a vysokým fabrickým plotom do Šalandy. Mali sme dobrú, trpezlivú súdružku učiteľku Lehotskú, ktorá v lete chodila z Hnusna cez Diel pešo do školy. Na školskom dvore bývali majálesy, na ktoré si zaspomínam cez fotografie.
Ako deväť ročná som sa presťahovala do Novej Valaskej, do novopostaveného činžiaku. Do školy som chodila k súdruhovi učiteľovi Kaliskému, pri moste. Bola tam len jedna trieda, ostatné boli v terajšej hudobnej škole. Každé ráno nás súdruh učiteľ Kaliský vyzeral pred školou, prechádzajúc sa s rukami za chrbtom. Bol k nám veľmi dobrý. Ako prvý odišiel spomedzi nás Peter Héjl. Pretože som ho poznala najkratšie, rečnila som mu nad hrobom „Teraz keď jarné slnko vychádza ty milý Petrík od nás odchádzaš...“ .
V zime sme sa korčuľovali na gvintákoch na Hrone, pod mostom. Do šiestej triedy sme prešli do novovybudovanej školy (terajšia dolná škola). Pani Králiková nám ráno v jedálni pripravovala raňajky a obedy. Chémiu a fyziku sme sa učili v triede, kde na každom stole bol vodovodný kohútik. Učil nás tam súdruh učiteľ Anton Kúdelka.
V roku 1960 som začala chodiť do SPŠS na Piesku. Pred nástupom do školy sme povinne jeden mesiac cez prázdniny brigádovali pri sene na JRD na kravínoch. Bolo tam vždy veselo. Po dvoch rokoch sme prešli do novovybudovanej školy v Brezne (ktorú sme chodili upratovať), v nej sme aj maturovali. V roku 2014 na stretnutí po 50. rokoch sme sa dozvedeli, že názov SPŠS v Brezne zanikol.
V roku 1971 ma pozvala mamina sestra do Hamiltonu v Kanade. Teta a ujo boli obaja rodáci z Valaskej. Navštívili sme aj iných rodákov z Valaskej: pani Jožku Surovú, rodenú Fodorovú v Montreale a tetu Zelenčíkovú v meste Val-d'Or... Niagarské vodopády boli obrovské. Na výlete na safari pri aute zreval lev tak silno, že som cítila vibrácie od nôh.
Mali by sme sa tešiť a byť vďačný, že žijeme v mieri a nemusíme sa ukrývať v zemiankach na Táloch, ako moja mama s dvojročným bratom, keď cez Valaskú išiel front a míny od Baniska v Brezne lietali až na Ihráč.
Autor: Eva Simanová, 68 r.