Ešte vlani bola do knižnice v Čiernom Balogu bola pozvaná na stretnutie s čitateľmi mladá nádejná ale zatiaľ celkom neznáma spisovateľka Dagmar Sváteková. V krátkej dobe napísala štyri neveľké knižky, ktoré sama s obľubou nazýva čajové – ku šálke čaju.
K ich napísaniu ju "donútil" sám život. Zo športujúcej matky dvoch detí sa stal zo dňa na deň pacient pripútaný na lôžko, ktorému lekári nedávali nádej na znovupostavnie sa. Prekonala všetky predsudky, postavila sa na nohy, začala písať aj rozprávať a aby sa zdokonalila v týchto činnostiach, ktoré zdraví ľudia pokladajú za samozrejmosť, vyskúšala mnohé terapie. O svojich skúsenostiach píše do časopisu INAK OBDARENÍ: https://www.burko.sk/inak-obdareni.htm.
Jej spôsob písania oslovuje mnohých ľudí a motivuje ich nezúfať si nad životom, nesťažovať sa, nevyhovárať sa, neľutovať sa, ale hľadať spôsoby ako sa dá pohnúť ďalej.
V deň keď sa vydala na cestu do Č. Balogu tiež nebolo najideálnejšie počasie absolvovať vyše 200 km cestu z Galanty. Pršalo. Hocikto by sa nechal odradiť nielen pre dážď ale aj pre prepchaté cesty a stretnutie by odvolal (bolo 17.10.2014). Nie však Dagmar Sváteková. Ona nie je z tých, čo by čakali na ideálne počasie. Aby mohla žiť, naučila sa tancovať v daždi. Tanec v daždi sa volá aj jedna z jej kníh.
Pre ňu neplatí, žiadne zajtra. Od zajtra začnem cvičiť, od zajtra sa zdravo stravujem. Hovorí: "Jediný deň, kedy vieš zmeniť svoj život, je dnes." Do kníh a článkov pre časopis Inak obdarení vkladá samú seba, úprimne bez hrania divadla. Z jej článkov sa dá dozvedieť, že existujú aj terapie ako Čchi-kung, vďaka ktorej odložila barly, ktoré ju sprevádzali ešte v Č. Balogu.
| Bola celkom normálnou 29-ročnou matkou na materskej dovolenke, ktorá nepila, nefajčila, športovala, maľovala, vyšívala, zaujímala sa o duchovno, bola vegetariánkou. V jeden večer jej prišlo veľmi zle. Zvracala, hnačkovala, cítila sa ako opitá. Keď prišla na pohotovosť a potom do nemocnice, nik neodhalil pravú príčinu, že ide o mozgovú príhodu. Domnievali sa, že ide o otravu jedlom a urobili jej výplach žalúdka. Neskôr sa dozvedela, že s jej diagnózou 90 % okamžite umiera, 9 % prežije zvyšok života na posteli, hľadiac do stropu a prijímajúc potravu cez sondu a ona je to 1 %. Nanovo sa učila sedieť, prehĺtať, jesť, písať, hovoriť, chodiť. Nič z toho jej ešte v októbri 2014 nešlo úplne plne hladko, napríklad sťažene rozprávala, kráčala pomocou barlí, no jej pamäť a myslenie zostali neporušené. |
To, čo považovala kedysi za samozrejmosť, už pre ňu samozrejmé nie je. Vie si to vážiť. Vo svojich „čajových“ či čarovných knižkách si všíma veci, ktoré sú pre zdravých ľudí nepostrehnuteľné. Naburáva ľudské predstavy, čo je možné a čo nie. Zamýšľa sa nad súvislosťami medzi tým, čo si prajeme, a čo sa neskôr v našom živote odohrá. Sme naozaj režisérmi svojho života? Ona nespočetne veľa ráz povedala deťom: Mňa z vás porazí! Kto by však bol čakal, že sa to naozaj stane? Akási čitateľka jej na to napísala, že ona deťom vravievala, že sa z nich zblázni a skončila v psychiatrickej liečebni. Mnoho veriacich pokladá úvod z evanjelia podľa Jána: „Na počiatku bolo Slovo...“ len za metaforu, no minimálne tieto dve ženy môžu veriť, že na spustenie niečoho stačí naozaj tak málo, len „slovo“.
Veľa ľudí si myslí, že sa mu to alebo ono nemôže stať. A keď sa stane, pýtame sa: prečo práve ja? Prečo ma Pán Boh tak trestá? Nezdá sa mi to fér ani voči tejto žene. Ale vďaka tomu čo prežila, napísala knižky, ktoré môžu pomôcť ozrejmiť, či uľahčiť život všetkým nám. Knižky: Všetko je možné, Ne-mocní, Tanec v daždi a Hráme iba jedno kolo, zatiaľ vyšli len v hrebeňovej väzbe. Dagmar nám ich trpezlivo popodpisovala. Stali sme sa jej prvými čitateľkami a dúfame, že náš čitateľský záujem ju podnieti napísať aj piatu, šiestu, siedmu,... knihu, pretože to o čom píše, nezastúpi žiadny americký autor. Čajové knižky si môžete objednať u Ivety Burianekovej: burko@burko.sk.
Foto: Zľava: Dagmar Sváteková - autorka knižiek, Marika Muránska - pracovníčka knižnice, Iveta Burianeková – zakladateľka OZ Burko, redaktorka časopisu Inak obdarení.
(5.5.2015, jp)