V Bystriansko-valaštianskom krase bolo objavených viacero jaskýň. Z nich je Správou slovenských jaskýň sprístupnená Bystrianska jaskyňa.
Nachádza sa na južnom okraji obce Bystrá, smerom na Podbrezovú v nadmorskej výške 565 m. Jej prehliadkový okruh je nenáročný, takmer bez prevýšenia, je tam 26 schodov. Z celkovej dĺžky 3531 m je sprístupnených 580 m.
Jaskyňa je tvorená predovšetkým puklinovými chodbami, ktoré sa rozširujú do väčších siení, ktoré vznikli zrútením. Sintrová výzdoba tejto jaskyne je chudobnejšia v porovnaní s inými sprístupnenými jaskyňami na Slovensku, ale miestami sa tu nachádza napríklad aragonitová výzdoba, jazierka, po prehliadkovej trase sú tri priepaste s hĺbkou do 20 m.
Jaskyňu sa podarilo objaviť až v roku 1923 učiteľovi Jozefovi Kovalčíkovi a Ernestovi Laubertovi, hoci už od dávnych čias boli známe diery vo Varguli a ponor, v ktorom sa strácala voda z Bystrianky a Štiavničky, riečky ktorá priteká od Jarabej, kde boli kedysi bane na meď a striebro.
 |
Z kroniky Mýta pod Ďumbierom str. 86: Zachovala sa spomienka o akomsi zbojníkovi Kubovi Popálenom, ktorý sa schovával po rozpadnutí Jánošíkovej družiny dlhý čas v dierach vo Varguli. |
Z predpokladu, že sa v útrobách zeme usadil zlatonosný piesok vychádzala istá ťažobná spoločnosť, ktorá tu začiatkom 20. storočia začala hĺbiť umelé šachty. Do podzemia sa jej ale nepodarilo dostať. V apríli 1926 Kovalčík s bratmi Holmanovcami objavili cez komín priepaste Peklo vstup do Novej jaskyne. Je to najnižšia časť jaskyne cca 70 m pod povrchom. Dolný vchod do Novej jaskyne (východ terajšej prehliadkovej trasy) sa odkryl v roku 1932. Časť jaskyne bola sprístupnená už roku 1941 bez elektrického osvetlenia. Počas prechodu frontu za 2. sv. vojny jaskyňa slúžila ako úkryt. No o jaskyni vedeli aj Nemci, ktorí tu zastrelili Gabriela Krupu z Valaskej. Pripomienkou tejto smutnej udalosti je pamätná tabuľa v Zrútenom dóme. V roku 1951 objavili Mostárenské siene v Novej jaskyni. Starú a Novú jaskyňu prepojili J. Majko a J. Vytřísalová so spolupracovníkmi v roku 1955. Jaskyňa v terajšom stave je sprístupnená od roku 1968 a je národnou prírodnou pamiatkou. Na prehliadkovej trase sa nevchádza do Mostárenských siení ani do Partizánskej siene, ktorá slúži v lete na speleoterapiu, ani do Starej časti jaskyne, ktorú tvoria úzke zvetrané chodby. V jaskyni je stála teplota 5,7 až 7 °C počas celého roka a stála vlhkosť 92 - 98 %, preto jaskyňa vyhovuje na zimovanie aj viacerým druhom netopierov ako podkovár malý, podkovár veľký, netopier brvitý, netopier obyčajný, ucháč sivý, ucháč svetlý. Po prehliadkovej trase je ich v zime okolo 350 kusov a v celej jaskyni aj v nesprístupnených častiach okolo 1060. V ostatných mesiacoch sa zdržiavajú vo vyšších poschodiach, aby boli bližšie ku východom. Najspodnejšími jaskynnými priestormi preteká riečny tok Bystrianky, ktorý sa po cca 4 km podzemného toku objavuje vo vyvieračke Tajch vo Valaskej, z ktorého bol poháňaný mlyn (dnes je tajch známy aj ako jazierko s labuťami).
Nad Bystrianskou jaskyňou v 676 m n.m. je ďalšia jaskyňa Bystriansky závrt, dlhá 843 m. Vzájomné prepojenie týchto jaskýň zatiaľ nebolo dosiahnuté.
Smerom na Valaskú sú v Suchej doline ďalšie uzavreté jaskyne: Pri diere dlhá 160, hlboká 35 – 45 m pod chatou DHZ, Jaskyňa v ponore dlhá 100 m, hĺbka 35 m, Jaskyňa v Ždiariku 7m, Priepasť pod stožiarmi, Sonda pri Hlbokej jaskyni dĺžka 47 m, hĺbka 19 m, Železná jaskyňa dlhá 120 m, hlboká 11 m, v Potôčkoch: Jaskyňa vo Vŕškoch objavená v roku 2009 má 72 m, hĺbku 20 m je so sintrovou a aragonitovou výzdobou, Jaskyňa v kameňolome Potôčky I., II., dlhá 140 m, hlboká 30 m, Konská jaskyňa dĺžka 5 m a ďalšie diery a pukliny.
Ak klamem, nech sa zaraz pod zem prepadnem! Tak takýmito slovami je vo Valaskej neradno prehovoriť, lebo sa ľahko môžu vyplniť. Už v minulosti sa v starej Valaskej stávalo, že sa z času na čas niečo prepadlo. Napríklad tyč plota, zemiaky v pivnici,... a v roku 1964 sa prepadol kôň v humne M. Havrilu nad Tajchom. Volajú to tu aj Prepadlisko. V podzemí sa nachádza 15 m hlboká jaskyňa. V 60 rokoch tu asanovali domy, a tiež staré kino Trangoška. Pľac teraz slúži ako detské ihrisko. Hladina podzemného toku bola znížená znížením múru okolo tajchu Na studničke.
Smerom východne od tajchu s labuťami, na konci ulice Javorová sa nachádza prameň, ktorý kedysi periodicky vyvieral, no po vybudovaní podzemnej chodby k jazierku v roku 1974 sa úkaz stratil.
Vyvieračky: Tajch pri starom Mlyne, Na studničke (neaktívny), Javorová, privádzajú vodu od Bystrej za 14-16 hodín zo vzdialenosti 3,3 km.
Nad novou Valaskou je známa voľne prístupná 34 m dlhá jaskyňa Lipová, ktorej vstup tvorí skalné okno. Dávnejšie tam boli aj iné jaskyne, no ich vchody sú už zasypané.
Menšie jaskyňky sa nachádzajú aj v Hornolehotskom krase. V lokalite Hrádok, ktoré je známe ako najväčšia archeologická lokalita na Horehroní a je súčasťou vyvýšených hradísk, ktoré mali pozorovací a obranný charakter Jaskyňa pod Hradiskom dlhá 7 m, ďalej v lokalite Svíbová Zimné slnko dlhá 40 m hlboká 6 m. V roku 2009 bola objavená Jaskyňa Riavka dlhá 9m. V roku 2012 bola objavená 14 m dlhá Prútiková jaskyňa.
Jaskyne sa nachádzajú aj v okolí Hronca Hrončianska jaskyňa dlhá 100 m a v Osrblí napr. Obria jaskyňa 10 m, 833 m n.m.
V Mýte pod Ďumbierom sa nachádza Mýtska jaskyňa (Štiavnička) v nadmorskej výške 640 m n.m., dl. 100 m.
Pod Ďumbierom sa nachádza turisticky sprístupnená Jaskyňa mŕtvych netopierov, ktorá je 6. najhlbšou (324 m) a 4. najdlhšou jaskyňou (20,7 km) na Slovensku. Má 14 poschodí.
