Zapálenie vatry na Jána je dnes už len spomienkou na kedysi silnú tradíciu jánskych ohňov, ktoré sa pálili aj dva týždne a mali svoj praktický význam pri ničení premnoženého hmyzu, spoločenský, kde sa stretávala a spoznávala mládež, ale aj magický, lebo sa verilo, že sa tým zabezpečí dobrá úroda. Verilo sa, že rastliny nazbierané na Jána majú väčší liečivý účinok a tiež, že kto chytí svätojánsku mušku, bude mať šťastie.
Vo Valaskej mládenci pripravovali vatru z 23. na 24. júna najčastejšie na Húšťavke. Do prostriedku vložili smriečok, ktorý volali Jánom a okolo naukladali raždie a drevo. Dievky púšťali dole Hronom vence uvité z margarétok a tej, ktorej odplával najrýchlejšie mala ísť k oltáru ako prvá. Keď sa zotmelo, mládenci zapálili vatru a behali po okolí so zapálenými fakľami a starými metlami. Mládež sa bavila spevom a tancom.
Dnes sa Jánska vatra kladie pod Lipovou, zapaľujú ju hasiči a organizáciu zabezpečujú tí skôr narodení a tak podujatiu chýba nespútaná sila mladosti.
