Ernest Laubert (nar. 15.1.1897 Valaská – umr. 4.11.1982 v B. Bystrici, pochovaný vo Valaskej).
Pochádzal z ôsmych detí. Ako sedem ročnému mu tragicky zahynul otec pri práci v Podbrezovej a o tri roky nato mu zomrela mama. Dostal sa do sirotinca na zámku v Slovenskej Ľupči, tam prežil 10 rokov.
V roku 1930 sa oženil s Albínou Dolníkovou z Valaskej, s ktorou mali 3 deti (Róbert, Astrída, Magdaléna).
Bol spoluzakladateľom miestneho odboru Matice slovenskej. Bol členom a neskôr účtovníkom úverového Potravinového družstva a pokladníkom hasičského zboru. Účinkoval v miestnom divadle a spevokole.
Do roku 1942 pracoval v podbrezovských železiarňach, potom prešiel do Rudných baní v Banskej Štiavnici. Od roku 1948 až do dôchodku pracoval na podnikovom riaditeľstve Rudných baní v Banskej Bystrici.
Vo voľnom čase sa venoval turistike a poľovníctvu. 1. mája 1923 spolu s Kovalčíkom objavil Bystriansku jaskyňu.
Tiež maľoval a zaoberal sa históriou. V roku 1966 napísal Kapitoly z dejín Valaskej a okolia. Dielo sa mu však nepodarilo vydať a až v roku 2002 boli výsledky jeho bádateľskej práce zapracované do Monografie obce Valaská, ktorú zostavil Július Alberty. V roku 1972 napísal monografiu Poniky a v roku 1980 Dejiny ľupčianskeho hradu a panstva.
(Spracované podľa Monografie obce Valaská, str. 4)
Hrob Ernesta Lauberta a jeho manželky na valaštianskom cintoríne. (Stav rok 2014.)
