Obec Valaská vznikla na valašskom práve a chov oviec a kôz tu pretrval do dnešných dní. Vo viacerých domoch od jari do jesene chovajú zopár barančekov na mäso, ale živú tradíciu si tu udržalo aj salašníctvo.
Dojenie oviec
Najprv je to jahňa, potom jarka a potom bahnica. Ovca sa stáva dojná až po okotení, keď sa odstavia mláďatá. Od apríla do júla sa ovca dojí 3x. Ráno, na obed, večer a od júla do októbra 2x: ráno a večer. Na každé dojenie dá ovca cez 1dcl. Na 1,5 kg hrudku syra potrebujeme 5 l mlieka. Ovca, keď je dojná, dá do roka asi 18 kg syra, ale v podstate je to len 6 mesiacov, lebo dojí sa od Veľkej noci do októbra. Za ďalších 6 mesiacov nevyprodukuje nič.
Na dedine bolo 5 najdôležitejších ľudí: richtár, farár, lekár, učiteľ a bača. Bača zabezpečoval jedlo pre celú dedinu. Keď bol dobrý bača a mal dobrú výťažnosť, bola bohatá dedina, lebo mala mäsa, mlieka, masla, syra.
Výroba syra
Bača si sám musel dorobiť kľag – syridlo. Pod strechou sa mu sušili teľacie žalúdky, ktoré na jeseň pomlel a zmiešal s vodou. Sú dva druhy syridla, svetlé a tmavé. Na 5 l mlieka sa dá menej ako pol štamprlíka. Bača podojí do geletiek, mlieko precedí, zakľagá - zasyrí a musí čakať. Potom zhustnuté mlieko prekríži habarkou, ešte raz prekríži a pokrája. Srvátka začne ísť hore. Syr pokrája drevenou habarkou na zrná. Čím sú zrná menšie, tým je syr lepší, lebo sa lepšie spojí dokopy. Nemixovať, pokrájať drevenou habarkou! Nádobu, v ktorej kľagá, prikryje ešte na niekoľko minút textilnou plienkou a počká, kým sa zrná dajú dokopy, vytvoria takú perinku. Rukami tú perinku dá dokopy, vytiahne na plienku a nechá odtiecť. Z mlieka odstáteho jeden deň bude syr kyslejší, z čerstvého bude syr sladký.
Výroba syrových nití
Ak chceme ťahať nite, potrebujeme zmiešať čerstvé mlieko so včerajším, prípadne dať do čerstvého mlieka nejaký pomer kyslej srvátky, aby kvasenie prebehlo rýchlejšie a aby sa nite ťahali.
Keď sa robia nite a parenice, najprv sa nastrúha syr na väčších dierkach strúhadla. Nastrúhaný syr sa vloží do cedidla, ktoré sa ponorí do horúcej vody. Zo syra sa formuje hmota, ktorá sa teplotou začne naťahovať. Pri výrobe parenice sa sformovaný syr vyberie von, natiahne buď podľa formy alebo od ruky, potom skrúti a vloží na nejaký čas do studenej osolenej vody, prípadne ešte pred skrútením sa vloží na určitý čas do osolenej vody a potom skrúti. Pri výrobe nití sa z cedidla ponoreného do horúcej vody "pradú" nite rovno do ďalšej nádoby so studenou osolenou vodou.
Spracovanie vlny
"Ovce sa strihali dvakrát do roka. Vlna sa najprv vyprala, vysušila a čuchrala. Potom sa grambľovala - upravovala do vlákien, ktoré sa priadli - drugali. Pradená vlny sa tkali na krosnách, súkno sa odnášalo na ďalšiu úpravu do stúp. Valašťania chodili so súknom do Mýta pod Ďumbierom" , či do Hornej Lehoty k Tajchu na Bruchačke, kde si mlynár Maximilián Kompánek postavil r. 1933 nový mlyn a tri stupy. "Súkenné odevy šili miestni krajčíri. Známi a vyhľadávaní boli Ján Mojžiš od Poliakov a Štefan Poliak od Chiľov. Zo súkna sa šili mužské nohavice, haleny a kapce." Vo Valaskej roľníci, sedliaci chodili v bielom, zatiaľčo robotníci v modrom. "Gazdovia robotníkov posmešne volali frfotiari." ( Text v úvodzovkách je z Monografie obce Valaská, str. 67, 2002). Viac o odievaní v časti Ľudové kroje.