Bystrianska jaskyňa sa nachádza na južnom okraji obce Bystrá, smerom na Podbrezovú v nadmorskej výške 565 m. Je to jediná jaskyňa otvorená Slovenskou správou jaskýň v breznianskom okrese. Objavená bola 25. apríla 1926 učiteľom Jozefom Kovalčíkom a bratmi Holmanovcami. S dĺžkou 3531 m je dnes táto jaskyňa, ktorú nanovo zamerali v roku 2005 členovia oblastnej speleologickej skupiny Brezno, považovaná za 15. najdlhšiu jaskyňu na Slovensku.
Z kroniky Mýta pod Ďumbierom str. 86:
Zachovala sa spomienka o akomsi zbojníkovi Kubovi Popálenom, ktorý sa schovával po rozpadnutí Jánošíkovej družiny dlhý čas v dierach vo Varguli.
O otvoroch v skalách na konci dediny Bystrá sa vedelo od nepamäti. V kronike obce Mýto pod Ďumbierom sa zachovala napríklad spomienka na akéhosi zbojníka Kuba Popáleného, Jánošíkovho kamaráta, ktorý sa dlhý čas ukrýval v dierach vo Varguli po rozpadnutí Jánošíkovej družiny. Bol statný, vysoký, ale dedinčania sa ho báli a aj on len zriedkakedy prišiel do krčmy. Nakoniec nikto nevedel, kam sa podel, či zahynul, alebo sa niekam odsťahoval.
V roku 1919 chlapci z Bystrej tam našli lebku človeka širokých čeľustí zasintrenú mäkkým sintrom, ktorú potom odovzdali do školy v Bystrej. Či by sa tento ich nález dal spojiť s Kubom Popáleným, môžeme len špekulovať.
Miesto nazývali aj Prekliata diera. Ktovie však, čo podnietilo vznik povesti, že v Prekliatej diere sa zdržiava zlaté žriebä, ktoré skáče na oceľovej strune a zabije každého, kto sa odváži dnu. Našlo sa ale dosť ľudí, ktorých povesť neodstrašila. Začiatkom 20. storočia tu začala hĺbiť umelé šachty akási ťažobná spoločnosť, ktorá zrejme uverila povesti o kačici, ktorú do jaskyne cez ponor rieky Bystrianky vtiahol vír a o niekoľko hodín vyplávala na druhej strane kopca vo Valaskej v tajchu pri mlyne ale už s pozláteným perím. Príbeh o kačici opísala ako fakt vo svojom diele Kraje a lesy ve Zvolensku Božena Němcová v 50-tych rokoch 19. stor. Ťažiari vychádzali pravdepodobne aj z toho, že do Bystrianky sa vlieva potok Štiavnička, ktorý by od Jarabej mohol prinášať zlatonostný piesok a usádzať sa v útrobách zeme. No ťažiarom sa do podzemia dostať nepodarilo. Podarilo sa to ale Jozefovi Kovalčíkovi a Ernestovi Laubertovi, ktorý v roku 1923 objavili Starú Bystriansku jaskyňu a potom o tri roky na to Jozef Kovalčík s bratmi Holmanovcami objavili Novú jaskyňu cez komín priepasti Peklo, do ktorej sa spušťali z výšky 70 metrov.
Výskumné práce pokračovali len s väčšími ťažkosťami finančnej povahy, hoci ochoty a záujmu bolo zo strany ľudí dosť. Časť jaskyne sa verejnosti sprístupnila v rokoch 1939 (2. júla 1939) a 1940. Prepojenie Starej a Novej jaskyne sa podarilo v roku 1956 za správkyne jaskyne Jarmily Vytřísalovej-Jirmerovej. Do súčasnej podoby bola jaskyňa upravená v roku 1968, ako predposledná z 12 sprístupnených jaskýň na Slovensku. Na prehliadkovej trase 580 m dlhej sa od vstupnej chodby prechádza Klenotnicou, Sieňou baldachýnov - symbol jaskyne, Katakombami, Peklom (miesto, kde sa zanechali svoje stopy Yety a čert) a prehliadka sa končí v Zrútenom dóme (tabuľa v Zrútenom dome pripomina tragickú udalosť z konca 2. sv. vojny). Nevchádza do Mostárenských siení, ktoré boli objavené v roku 1950 ani do Partizánskej siene, ktorá slúži v lete na speleoterapiu, ani do Starej časti jaskyne, ktorú tvoria úzke zvetrané chodby.
Korózia na stenách jaskyne pripomína prácu škrabky
Popri prehliadkovej trase uvidíte 3 priepasti, hlboké do 20 metrov, ale trasa nie je náročná na prevýšenie. Je tam len 26 schodov a časť prehliadky sa dá absolvovať aj imobilným na invalidnom vozíku. V jaskyni sa dozviete aj niečo viac o našich lietajúcich cicavcoch - netopieroch, ktorých v jaskyni zimuje až 13 druhov.
Stále sú tu ešte priestory, ktoré čakajú na objavenie, priestory ktorými človek ešte nikdy neprešiel. Otázkou zatiaľ zostáva aj to, či Bystrianska jaskyňa je prepojená s Bystrianskym závrtom 843 m dlhou jaskyňou,ktorá sa nachádza vo výške 676 m n.m. Takisto riečny tok Bystrianky, ktorý sa stráca v podzemí a vyviera vo Valaskej môže prekvapiť objavmi väčších priestorov.
K Bystrianskej jaskyni vedie z Valaskej od železničnej stanice turistický chodník značený žltou farbou (8423), túra trvá približne 1:15. Vedie cez Chodorov vrch 690 m n.m. Prevýšenie 215 m n.m. V súčasnosti trasa nie je najlepšie značená.
Súvisiace články: Jaskyne (Nájdete tam viac fotografií), Turistické chodníky, Cyklotrasy