Vo Valaskej sa 11. júna 2015 konalo prvé pracovné stretnutie k tvorbe Stratégie rozvoja územia Muránska planina – Čierny Hron 2015 - 2022 pre obce Valaská, Hronec, Osrblie. Partnerstvo MP - ČH sa chce uchádzať finančnú podporu z programu Leader.
Čo to je LEADER
nám prišla vysvetliť Ing. Mirka Vargová manažérka Miestnej akčnej skupiny MALOHONT, ktorá v tejto oblasti pôsobí od roku 2004. Podstatou programu Leader je, že rozhodovanie je presunuté na miestnu úroveň. V číslach načrtla ako to vyzeralo v minulom období v rokoch 2007 - 2013, keď sa Slovensko po 1. krát zapojilo do programu LEADER a ako to bude vyzerať v budúcom období 2014 - 2020.
V predchádzajúcom období Slovensko dostalo financie z jedného fondu: Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka v objeme zhruba 70 mil. Eur. Z nich bolo podporených 29 regiónov, ktoré sa nazývajú Miestne akčné skupiny (MAS). Z objemu financií pre každý región vyčlenili zhruba 2 mil. Eur, o použití ktorých si sami na miestnej úrovni rozhodovali. Dostali právomoc, že mohli vyhlasovať výzvy na predkladanie projektov, ale projekty sa nepredkladali do Bratislavy, ale do sídla (MAS). U nich do Hrachova, do malej obce pri Rimavskej Sobote.
MAS MALOHONT podporil 64 projektov z 80-tich predložených. Postavilo 8 športových ihrísk, 8 detských ihrísk, zrekonštruovalo sa 7 kultúrnych domov, 10 ďalších objektov spoločenského významu, vybudovali sa 3 rekreačné zóny a 1 vyhliadková veža, zrekonštruovalo sa 11 autobusových zastávok, upravili 8 verejných priestranstiev a parkov, vybudovali 1 náučný chodník, zrekonštruovali 8 ubytovacích zariadení,...
V budúcom období okrem spomínaného Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka budú pre Slovensko vyčlenené finančné prostriedky aj z Európskeho fondu regionálneho rozvoja v objeme 2 x 100 mil. Eur a rozdelia sa pre minimálne 50 regiónov a tak sa zvyšujú šance.
V číslach to vyzerá povzbudivo, no ako je to v skutočnosti? Aké sú podmienky?
EÚ nezafinancuje naše nápady ako nejaký mecenáš, nepošle na účet 2 mil. Eur a nepovie budujte si, čo potrebujete. Od regiónov sa očakáva predloženie obsiahlej všeobecnej stratégie. Región v tomto prípade nemusí byť samosprávny územný celok, môže presahovať cez hranice okresov. Ide tu o kooperáciu viacerých obcí minimálne siedmich, ktoré sa chcú spoločne rozvíjať, alebo musia, aby splnili podmienku na vytvorenie MAS o počte obyvateľov od 10 000 do 150 000.
Ing. Mirka Vargová manažérka Miestnej akčnej skupiny MALOHONT, ktorá v tejto oblasti pôsobí od roku 2004
Partnerstvo MP-ČH sa už v minulom období uchádzalo o finančnú podporu z programu LEADER, ale neúspešne. Tento rok to chce skúsiť opäť a stavia sa k tomu veľmi aktívne. Organizuje prednášky, semináre, workshopy, záleží mu na tom, aby sa informácie dostali medzi širokú verejnosť, aby žiadateľov bolo viac a aby projekty boli dobré. Lebo ak tento-krát stratégia rozvoja regiónu prejde, dostanú právomoc vyhlasovať projekty a pri ich predkladaní sa očakáva angažovanosť od obcí, samostatne hospodáriacich roľníkov, občianskych združení, podnikateľských subjektov. V tomto novom období sa budú dať robiť projekty aj v sociálnej oblasti.
Stratégia miestneho rozvoja sa zakladá na takejto štruktúre (viď foto):
Vargová: „Priority sú v podstate pretavené problémy, ktoré potrebujete riešiť a chcete riešiť spoločne nadchádzajúcich 7 až 10 rokov. Z týchto priorít si stanovíte ciele. Keď to napríklad bude rozvoj cestovného ruchu, za 7 rokov ho nevyriešite celý,..
Treba povedať, že ten objem financií LEADER nie je dostatočný, aby vyriešil všetky problémy, je to len určitá časť zdrojov, ktoré ponúka Európska únia, akurát že je to jediný balík, o ktorom ako tak môžete rozhodovať sami. O všetkých ostatných rozhodujú ministerstvá a hodnotiace komisie, ktoré zriaďujú oni. To je jedna z ďalších výhod, ktorú si uvedomíte, až keď to budete realizovať. Keď napríklad vyhlásia výzvu vo vašom sídle v Tisovci, vy projekty nepôjdete odniesť do Bratislavy, ale pôjdete ich odviezť do Tisovca a zistíte, že v tej danej výzve sa môžu uchádzať len subjekty z vášho územia. To znamená, že v tej danej výzve sa môže stretnúť len 13 obcí a nie 2900 ako je ich na celom Slovensku, a tiež len podnikatelia z daného územia. To znamená, že konkurujete si tu len vy navzájom a nie napríklad podnikateľ, ktorý predkladá projekt na Západe, ktorý má úplne iné podmienky na podnikanie ako vy na Strednom Slovensku.“
Spracovať stratégiu rozvoja by bolo možné aj firmou z Bratislavy, alebo by si nad to sadli oni, ale ide o to, že o regióne sa má rozhodovať s ľuďmi, ktorí v danom regióne žijú. Preto sa takéto stretnutia konajú a preto je dobré aby sme na tie ďalšie stretnutia prizývali ďalších, aby tých hláv a toho rozumu bolo čo najviac. Nie je možné aby tie aktivity na nadchádzajúcich 7 rokov nastavili 3 - 4 ľudia. Máme možnosť dohodnúť sa a nikto nám nenariadi z hora, že podporujte napríklad len cestovný ruch, podporujte len obce.
V akej sa nachádzame fáze
Momentálne sa nachádzame v takej fáze, že partnerstvo máme vyriešené, bude ho tvoriť 13 - 14 obcí, može sa stať, že ešte niekto pribudne. Stalo sa aj Malohontu, že počas realizácie stratégie pribrali ďalšie štyri obce. Spracovaná je viac menej aj vízia a audit zdrojov bude potrebné aktualizovať. A ešte je tam SWOT analýza, čo je analýza silných a slabých stránok, príležitostí a ohrození a k nej sme sa dopracovávali cez 4 otázky.
4. otázky pre analýzu silných a slabých stránok obce:
1. Na čo sme v obci hrdí;
2. Čo by sme svojej návšteve neukázali,
3. V čom vidíme príležitosť pre rozvoj našej obce;
4. Čo nám v rozvoji obce môže zabrániť.
Toho, čo by sme svojej návšteve neukázali bolo viac ako toho, na čo sme hrdí.
Na ďalších stretnutiach sa postupne prepracujeme k ďalším bodom štruktúry stratégie a v decembri budeme vedieť koľko % pôjde na obce, koľko % na podnikateľov, koľko % na sociálnu oblasť.
Dozvedieť sa princíp fungovania programu Leader bol pre niektorých sklamaním, napríklad aj pre bývalého poslanca Ivana Karaka, lebo týmto pádom sa financie rozdrobia na malé projekty, často robené len pre výzvu, bez zmyslu a dlhodobej hodnoty. Predstavoval si, že sa tu bude hovoriť o spolupráci obcí, aby vytvorili na 10-ky rokov niečo, čo bude mať nejaký význam. Na mysli mal napríklad cestu medzi Sv. Jánom a Krámom.
Projekty, kde treba počítať s veľkými investíciami ako napríklad oprava ciest sú nerealistické, hlavne ak si ich najprv treba zafinancovať z vlastných zdrojov a až potom je suma refundovaná. (47)
Teda, EÚ nás nabáda použiť naše vlastné financie pre verejný osoh (na čo by sa dal len málokto), chce aby sme do toho dali vlastný nápad, čas, energiu, spísali projekt a ten ak bude schválený, tak si ho aj zaplatíme a ak všetko prebehne podľa pravidiel, našu investíciu refunduje.
Obciam a OZ zvykne vrátiť 100%, podnikateľom 50%, len ojedinele to môže byť aj viac. Miestna akčná skupina si môže v podmienkach zadefinovať u obcí a OZ spolufinancovanie nejakým percentom. Takže ak chcete o financie od EÚ žiadať, najprv musíte peniaze mať, alebo ich zohnať, použiť a potom čakať na ich vrátenie. O 50 % zálohové platby sa môže uchádzať len obec. Peniaze potom prídu priamo na účet žiadateľa od PPA (Pôdohospodárska platobná agentúra), nejdú cez MAS.
Má to svoje výhody, aj nevýhody, ale ako povedala pani Vargová, stojí zato.
Ak sa v ich regióne podarilo za niekoľko rokov podporiť toľko projektov, určite sa to dá, len to treba skúsiť a nájsť u obci podporu na prefinancovanie schválených projektov na čas, kým prídu peniaze z fondov.
Poslanec Dundovič sa spýtal: „Je to programovacie obdobie 2014-2020. Ak to dobre chápem, my sme už niekde v procese? Už niekto niečo dostal? Do konca roka sa robí len tá stratégia?“
Pindiaková: „Ako Slovensko sme trošku zaostali,“
Vargová: „ale nielen Slovensko, všetko to záleží od toho, kedy sa to rozbehne, kedy EÚ schváli programové dokumenty pre Slovensko. A tieto cez ktoré ide LEADER boli schválené vo februári tohto roku. Preto sa to obdobie začína neskôr. Aj predchádzajúce obdobie začalo v roku 2009. To neznamená, že to bude končiť v roku 2020, tam sú ešte vždy dva roky keď to môže dobiehať. Napríklad aj predchádzajúce obdobie končilo v roku 2013 a my sme ešte v roku 2014 vyhlasovali poslednú výzvu pre obce a podnikateľov a tí v podstate ešte stále čerpajú peniaze. Treba to tak brať, že je to síce v oneskorení, ale nikto ešte nič nedostal. Na Slovensku je to nastavené tak, že na toto všetko bude jedna jediná výzva. Ak sa do nej nezapojíte teraz, budete mať smolu.
V predchádzajúcom období to bolo tak, že v roku 2008 bola prvá výzva a vybralo sa 15 miestnych akčných skupín (MAS) a o rok bola ďalšia výzva a vybralo sa 14 MAS. Akurát, že ten ročný sklz urobil problémy MAS, že za tri roky museli minúť financie, ktoré boli plánované na 7 rokov. Pomyslíte si, že asi neboli dobrí, keď mali problém minúť, ale uvidíte, že to nie je až také jednoduché, lebo platia pre vás rovnaké formuláre projektové ako pre národné výzvy, rovnaká byrokracia, ale napriek tomu, opakujem sa, stojí to za to, je to veľká škola a sú to projekty o ktorých rozhodujete vy a za ktoré nemusíte platiť žiadne všimné. Je tam súťaž na základe bodovacích kritérií,.. Takže nič ste nepremeškali.“
„Dúfajme, že spoločne a dobre vypracujeme niečo takéto ako sme vypracovali v roku 2009 a na to nám budú slúžiť takéto stretnutia.“ Predsedníčka Partnerstva MP-ČH Katarína Pindiaková z Pohronskej Polhory. Po jej pravej strane Jana Rončáková, manažérka z Tisovca.
Najbližšie stretnutie vo Valaskej plánuje Partnerstvo MP-ČH o tri týždne. Pripravia aj taký seminár, na ktorom nás zoberú pozrieť sa do regiónov, kde za peniaze z fondov niečo vybudovali.
Vysvetlenie: MAS - združenie zástupcov verejného a súkromného sektoru (podnikatelia – farmári, lesníci a iní, OZ, akékoľvek iné spolky)
(12. júna 2015, jp)